1.
Chcel by som robiť dobré skutky, 
len neviem odkiaľ začať,
už dlho išla so mnou povesť
vylúčeného hráča.

2.
Chcel by som robiť dobré skutky, 
len neviem, ako na to,
bude to pre mňa niečo nové,
počítam s malou stratou.

Ref.:
Dobré skutky budem robiť bez nároku na mzdu,
keď sa veľmi unavím,pôjdem trochu na vzduch.
Dobré skutky na počkanie, ešte lepšie ihneď,
možno sa mi v živote Čierny Peter vyhne.

3.
Chcel by som robiť dobré skutky,
niekoľko hodín v týždni,
aj keď sa tvária nechápavo
niektorí moji blížni.

4.
Chcel by som robiť dobré skutky,
pripravujem si pôdu,
možno, že časom iní blázni
po mojich stopách pôjdu.

Ref.:
Dobré skutky budem robiť bez nároku na mzdu,
keď sa veľmi unavím,pôjdem trochu na vzduch.
Dobré skutky na počkanie, ešte lepšie ihneď,
možno sa mi v živote Čierny Peter vyhne.

1.
Bola to vždy taká milá príjemná dievčina,
všetci mi dosť vyčítali, že si ju nevšímam.
Šepkali si, vraj môj portrét ukrýva v kabelke
a večer ju tiež niečo trápi, keď sedí pri telke.

2.
Možno, že ma tajne ľúbi, konečne došlo mi, 
tak som ju raz poobede zámerne oslovil.
Predtým som si, ale decentne, dal voňavku na líce,
z fľaše trochu viacej, takmer po malíček. 

Ref.:
Dala mi hrudným košom úplne bez prípravy,
vraj, čo si myslím, kto som? Vôbec nie ten pravý.
Dala mi hrudným košom, našťastie, ale prázdnym,
inak sa od bolesti určite asi zbláznim.

3.
Nestačil som ani predniesť faktickú poznámku,
že viem o dvoch nenápadných cestičkách po parku.
Nad hlavou som márne búchal prstami do dlaní,
nechcela ma pustiť k slovu: „Na ocot zostane!“

4.
Bola to vždy taká milá príjemná dievčina,
všetci mi dosť vyčítali, že si ju nevšímam.
Šepkali si, vraj môj portrét ukrýva v kabelke
a večer ju tiež niečo trápi, keď sedí pri telke.

Ref.:
Dala mi hrudným košom úplne bez prípravy,
vraj, čo si myslím, kto som? Vôbec nie ten pravý.
Dala mi hrudným košom, našťastie, ale prázdnym,
inak sa od bolesti určite asi zbláznim.

1.
Vygumujem staré lásky zo strán môjho diára,
v popolníku čaká plameň, cítia, že im prihára.
Vyvetrám ich jemný parfém z pokrčených vankúšov,
možno ho aj odprevadím, ale iba na kúsok.

2.
Zbavím sa aj cudzích vlasov, navždy z mojich golierov,
priznávam sa bez mučenia, trochu to aj bolelo.
Vygumujem staré lásky, nech ti miesto uvoľnia,
pozerajú nechápavo, vôbec im to nevonia. 

Ref.:
Starým láskam odzvonilo, nechcem ich mať na očiach.
Čo ak ma raz bez výstrahy do niečoho namočia?

Staré lásky, zbytočne ma o prímerie žiadate,
zničím po vás všetky stopy, ako správny páchateľ.

3.
Vygumujem staré lásky zo strán môjho diára,
v popolníku čaká plameň, cítia, že im prihára.

Outro:
Para-du-du-dam, para-du-du-dam…

1.
O päť minút dvanásť, ulice sú tmavé,
nocou kráčam rovno domov, ale neviem trafiť.
Neúspešne hľadám orientačný bod,
pomôžte mi, veď mi ide o život – ide o život.

2.
V hlave sa mi pletú orientačné body,
na môj dušu stále neviem, ktorý je ten pravý.
Večer som si zašiel len-tak na pivo
a teraz mi zrazu ide o život – ide o život.

Ref.:
Ponáhľam sa domov, neviem vlastne prečo?
Asi som uveril tomu, čo som kdesi počul –
Všade je dobre, ale doma zvlášť,
z ničoho nič začal padať hustý dážď.

3.
Schoval som sa pod most, lebo nechcem zmoknúť,
prikryl som sa novinami a je mi tu dobre.
Lepšie ako doma, porekadlá klamú,
zajtra prídem zase, len, aby som trafil – len, aby som trafil.

Ref.:
Ponáhľam sa domov, ani neviem vlastne prečo?
Asi som uveril tomu, čo som kdesi počul –
Všade je dobre, ale doma zvlášť,
z ničoho nič začal padať hustý dážď.

Outro:
O päť minút dvanásť, ulice sú tmavé,
nocou kráčam rovno domov, ale neviem trafiť – ale neviem trafiť.

1.
V byte je tichá domácnosť, neviditeľný bacil,
tak rád by som jej do zubov poriadne jednu vrazil.
Nepočul som ju vyzváňať, vletela asi oknom,
možno že bolo v uliciach, na jej vkus príliš mokro.

Ref.:
Šepnime si len dve tri vety, nech je to také ako predtým,
poďme sa staviť, kto skor začne? Ten druhý prehrá kontumačne.

2.
V byte je tichá domácnosť, ten neplatiaci divák,
sedí si s nami pri stole, do očí sa nám díva.
Tá nečakaná návšteva, celkom dobre sa baví,
nemôžem jej prísť na meno, zajtra jej kufre zbalím.

Ref.:
Šepnime si len dve tri vety, nech je to také ako predtým,
mám veru po krk suchej stravy, poďme s tým vážne niečo spraviť!

1.
Na starej povale starého domu,
pod sieťou pavučín, v prachu a špine,
akoby náhodou opretý o múr,
v neveľkom výklenku stále starý spinet.

2.
Zniesol som ho z povaly a utrel z neho prach,
a verte ešte po tých rokoch bol to skvelý kus,
možno na ňom hrával sám majster Johann Bach
a možno iba dajaký miestny muzikus. 

3.
Možno z neho zneli tóny barokových fúg
a možno iba nudné zvuky nekonečných škál,
spinet je však dielom sám a môže mu byť fuk,
či mu vôbec rozumel ten, kto na ňo hral?

4.
Otvoril som starý spinet a skúsil jeho tón
a verte ešte po tých rokoch bol to skvelý kus,
mohol by si k nemu sadnúť pán Oscar Peterson
a venovať nám svoje prvé spinetové blues.

5.
Ja viem, to blues by malo v sebe hĺbku, drive a ťah,
a za soľ v očiach by sa iste nehanbil nikto z nás,
a prvý by mu zatlieskal sám majster Johann Bach,
veď dvanásť taktov, blues je vlastne fúgou našich čias,
veď dvanásť taktov blues je vlastne fúgou našich čias.

1.
Ráno vyzváňa u mňa v byte, neviem, čo tu hľadá?
Vždy ma podráždi, keď si nohy na stôl nahlas povykladám.
Tak ho privítam ľavou topánkou,
neviem, prečo som lepšie nezamkol?

2.
Nemám na výber, dnes ho opäť len-tak nevyvetrám,
biele záclony ticho oblizuje slabý závan vetra,
Tak ho privítam ľavou topánkou,
neviem, prečo som lepšie nezamkol?

Ref.:
Nevadí mu, že mi vzalo sen,
zajtra sa vraj zase chystá sem,
nevadí mu, že mi vzalo spánok,
nenávidím, nenávidím dotieravé ráno.

3.
Ráno vyzváňa u mňa v byte, neviem, čo tu hľadá?
Vždy ma podráždi, keď si nohy na stôl nahlas povykladám.
Tak ho privítam ľavou topánkou,
neviem, prečo som lepšie nezamkol?

4.
Raz ho v priedseni bez výstrahy zrazím na kolená,
nikto nepríde, pomoc od zvedavcov nie je povolená,
Tak ho privítam ľavou topánkou,
neviem, prečo som lepšie nezamkol?

Ref.:
Nevadí mu, že mi vzalo sen,
zajtra sa vraj zase chystá sem,
nevadí mu, že mi vzalo spánok,
nenávidím dotieravé ráno.

1.
Dostal som chuť na dve deci, tak zabočím do baru,
je tam teplo ako v peci, Maťko v rohu trápi gitaru.
Pripité páriky tancuju, všade je hustý dym,
barman si kliďánko leští sklo, zdochýňam, od smädu nevidím.

Ref.:
Kývnem mu: „Dám si veľký strik, najradšej burgundu!“ 
ktosi tu skúša starý trik, zľahka ma ťahá za bundu. 

2.
„Hej, fešák pre mňa to isté!“ vyštekne dámička,
prekrížii bohovské nohy, tuctová štetka, jednička.

Ref.:
Kývnem mu: „Dá si veľký strik, najradšej burgundu!“ 
skúša tu na mňa starý trik, zľahka ma ťahá za bundu. 

3.
Takých su plné námestia, keď ťaháš domov z baru,
dopijem, vstávam, odchádzam, mám totiž doma starú.

Ref.:
Kývnem mu: „Dám si ešte strik, posledný burgundu!“ 
nechcem tu skúšať starý trik, nechať sa ťahať za bundu.
Kývnem mu: „Dám si ešte strik, posledný burgundu!“ 
nechcem tu skúšať starý trik, nechať sa ťahať za bundu.

1.
Predstavy často mávam, že príde taký deň,
keď zavonia nám tráva, aj potok nejeden,
predstavy také mávam a viem, že chybujem,
predstavy zavše mávam, že každý ľudský gén
má v sebe skryté slová: prosím aj ďakujem,
že muži dvoria dámam a nechcú od nich len.

Ref.:
A potom idem medzi ľudí, čítam, vidím a počúvam,
zo snov a predstáv ma budí každodenný hlavolam.

2.
Prečo mi nepotvrdí nikto z povolaných,
že právo, česť či pravda, nie sú len slová z kníh?
Že politik je človek, čo myslí aj na iných,
a tak sa z predstáv, túžob, prianí… zrodil tento opiát,
predstavy sú moja chyba, vravím to už druhýkrát.

1.
Keď sám kráčaš tichou cestou,
keď sa ledva vlečieš mestom,
vieš dobre, že každý smútok
čaká len na protiútok.

Ref.:
Nikdy nesmieš stratiť dych!
Nikdy nesmieš stratiť dych!
Nikdy nesmieš stratiť dych!
Nikdy nesmieš stratiť dych!

2.
When you’re losing
When you’re friends are slowly chosing
You know that your revolution
Never is no absolution.

Ref.:
Don’t you let that good times go!
Don’t you let that good times go!
Don’t you let that good times go!
Don’t you let that good times go!