Znova a znova, znova a znova…

1.
Znova a znova, tie isté slová
počúvam z tvojích úst,
za vetou veta, už jak sa zmieta
a čuším ako chrúst.

Znova a znova, znova a znova…

2.
Znova a znova, ako z olova
tú hlavu ťažkú mám,
z toho, čo vravíš si do tej hlavy
si viacej nevopchám.

Refrén:
Znova a znova máš v sebe pôvab,
tvoj hlas znie ako zvon
a nejedna mucha vojde do ucha,
z druhého vyjde von.

Znova a znova, znova a znova…

3.
Znova a znova chceš opakovať
stokrát povedané,
a ja len sedím, vždy viacej bledý,
čakám zmŕtvychvstanie.

Znova a znova, znova a znova…

4.
Znova a znova si takmer vdova,
veľa už nechýba,
nechcem sa priečiť, skákať do reči,
tak mlčím jak ryba.

Refrén:
Znova a znova máš v sebe pôvab,
tvoj hlas znie ako zvon
nejedna mucha vojde do ucha,
z druhého vyjde von.

5.
Znova a znova, tie isté slová
počúvam z tvojích úst,
za vetou veta, už jak sa zmieta
a čuším ako chrúst.

Znova a znova, znova a znova…

6.
Znova a znova, ako z olova
tú hlavu ťažkú mám,
z toho, čo vravíš si do tej hlavy
už viacej nevopchám.

Refrén:
Znova a znova máš v sebe pôvab,
tvoj hlas znie ako zvon
nejedna mucha vojde do ucha,
z druhého vyjde von.

Znova a znova máš v sebe pôvab,
tvoj hlas znie ako zvon
nejedna mucha vojde do ucha,
z druhého vyjde von.

Znova a znova, znova a znova…

2.
Lenže ja nemám kurz lietania vesmírom
a v zemi korene mám hlbšie ako strom.
A tak doživotne som odsúdený
bývať tu na Zemi a mať len problémy.

Refrén:
Keď už ja nemôžem uniknúť z problémov,
tak možno problémy uniknú predo mnou.
Pošlem ich: Majte sa a leťte vesmírom,
nájdite si iných, iných ako ja som!

3.
Vesmír je obrovský, v ňom všetky problémy
sa iste rozplynú skôr ako na Zemi.
Bez nich budem opäť bezproblémový tvor,
že tento nápad mi už nenapadol skôr!

4. 
Problémy s problémami priveľké zdajú sa,
treba sa od nich vzdialiť, aby sa menšie zdali.

1.
Mal som sen – Manhattan a 5. Avenue,
no ale nielen ju,
chodím aj po Broadway-i, sem a tam.

2.
Zas v práci nedostanú [?] mám
a hľadám správny smer,
možnože je na Times Square.

Ref.:
Som skrátka Manhattančan
a ešte včera Trenčan,
za mnou je Socha slobody,
už nie som žiaden nobody.

Už je to zrazu o inom,
večer sa túlam Brooklynom,
lúčim sa s Queensom, 
parádnym vinšom,
už nie som žiaden nobody. 

3. 
V tom Central Parku,
stretol som Marku od nás z Považia,
čudoval som sa, kam sa až naši ľudia odvážia.

4.
Krásny sen Manhattan,
možno sa mi ešte prisní.
Zatiaľ sa ku mne nežne tisni,
aj teba som si možno vysnil.

Bridge:
Tak ako Manhattan si vysním každý deň!

Refrén:
Už je to zrazu o inom,
večer sa túlam Brooklynom,
lúčim sa s Queensom, 
parádnym vinšom,
už nie som žiaden nobody. 

5.
V tom Central Parku,
stretol som Marku od nás z Považia,
čudoval som sa, kam sa až naši ľudia odvážia.
kam sa odvážia 

6.
Krásny sen Manhattan,
možno sa mi ešte prisní.
Zatiaľ sa ku mne nežne tisni,
aj teba som si možno vysnil.

Outro:
Tak ako Manhattan si vysním každý deň!

1.
Keď chceš prísť na ten svet,
zapíš si za uši,
keď chceš prísť na ten svet,
zapíš si za uši –
narodiť sa môžeš, ale umrieť musíš.

2.
Keď sa chystáš na ten svet,
uvedom si, prosím,
že ťa nik na rukách tu nebude nosiť.

Refrén:
Bude ťa tu čakať len boj o prežitie
a pravdepodobne v prenajatom byte.

3.
Keď sa chystáš na ten svet,
rozmysli si dobre,
či si ľudské telo chceš na seba obliecť.

Refrén:
Bude ťa tu čakať len boj o prežitie
a pravdepodobne v prenajatom byte.
Budú ťa tu trápiť bolesti a žiale
a s prestávkami budeš trpieť neustále.

4.
Keď chceš prísť na ten svet,
zapíš si za uši, 
že narodiť sa môžeš, ale umrieť musíš.

1.
Kde bolo, tam bolo, 
všetko bolo jasné, 
keď prídeme hore, 
tak zamknem a zhasnem.

2.
Kde bolo, tam bolo, 
všetko bolo inak,
pripúšťam si, 
že to bola moja vina.

Refrén:
Začal som sa v tom topiť,
nedalo sa nič robiť,
oblial ma pot,
veď som si dokonca zmýlil
aj vchod.

3.
Kde bolo, tam bolo,
všetko bolo v ťahu,
prvý problém vznikol
cestou do výťahu.

4.
Kde bolo, tam bolo,
chyba na môj účet,
neskoro som zistil,
že som stratil kľúče.

Refrén:
Začal som sa v tom topiť,
nedalo sa nič robiť,
oblial ma pot,
veď som si dokonca zmýlil
aj vchod.

Bridge:
Kde bolo, tam bolo
Kde bolo, tam bolo
Kde bolo, tam bolo

5.
Kde bolo, tam bolo, 
cítil som sa strašne,
opýtala sa ma,
či to myslím vážne?

6.
Kde bolo, tam bolo,
vtom zazvonil zvonec,
zobudil som sa
a všetkému bol koniec.

Všetkému, všetkému…
tak ako v rozprávke.

Verse 1:
I’ve never thought about it,
I haven’t planned to do it
And yet it was a night to remember.
It was a chance of [?]We met outside the station
You’d said goodbye to some [?]

Chorus:
And there you stood
Oh, so alone

Verse 2:
I walked you back to your place
Could see the lines on your face
And how your breath hung out in the cold air
You talked of changing scene
Going to cross the sea
Said your life here was leading to nowhere

Chorus:
There you stood
Oh, so alone
And then I
I had to say that maybe you
Should really stay

Verse 3:
I’ve never thought about it,
I haven’t planned to do it
And yet it was a night to remember.
It was a chance of [?]We met outside the station
You’d said goodbye to some [?]

Chorus:
There you stood
Oh, so alone
And then I
I had to say that maybe you
Should really stay
Then I knew
I have to say
That maybe you should really stay.

Verse 4:
I walked you back to your place
Could see the lines on your face
And how your breath hung out in the cold air
You talked of changing scene
Going to cross the sea
Said your life here was leading to nowhere

1.
Stal sa vraj zločin, každý sa tomu diví,
že práve ja som ten najviac podozrivý.
Neviem, čo robiť – som bledý ako stena,
Odobrali mi už aj vzorku DNA.

2.
Stal sa vraj zločin, najväčší zo zločinov,
je podozrenie, že práve mojou vinou.
No odprisahám, že ja – ja som v tom nevinne,
ani najmenší prst nemám v tom zločine.

Refrén:
Nechápem, prečo som podozrivý,
veď som neurobil vôbec, ale vôbec nič.
Už som viac mŕtvy ako živý,
nad hlavou mi trieska dlhý bič.

3.
Stal sa vraj zločin, svedkovia tvrdia iba,
že práve vo mne bola zásadná chyba.
Že som to spáchal, a že väzeň – väzeň zo mňa bude,
a že to všetko potvrdí sa na súde.

Refrén:
Nechápem, prečo som podozrivý,
veď som neurobil vôbec, ale vôbec nič.
Už som viac mŕtvy ako živý,
nad hlavou mi trieska dlhý bič.

Outro:
Stal sa vraj zločin a obete zločiny
mi presudzujú sa tento zločin vinu.
Vraj v budúcnosti si mám viac dávať bacha
Už si aj myslím, že som ten zločin spáchal.
Ja si pomaly myslím, že som ten zločin spáchal.
Už si aj myslím, že som ten zločin spáchal.

1.
Okolo hlavy krúži mi motýľ,
už dlho krúži, trochu sa spotil.
To veru nie je kvet, hlavu mi obletieť,
To chce čas.

2.
Na moju hlavu motýľ si sadá,
kľudne tam sedí, díva sa na [?]možno je zvedavý nazrieť mi do hlavy
nadoraz.

3.
Ak zaletí mi do hlavy,
sotva ho čosi pobaví,
mám oprávnené obavy,
že pozrieť sa mi do hlavy
stačí len raz, len raz…

4.
Motýľ si sadol a tak mi sedí v zátylku,
čaká na svoju motýľku,
ta prletí až o chvíľku
a potom spolu odletia…

1.
120/80
120/80
Kde sú tie časy,
keď mi vietor mohol blúdiť pomedzi vlasy –
pomedzi vlasy?

2.
120/80
120/80
Nedávno [?]
tie čísla skôr podobajú na moju váhu –
na moju váhu.

Refrén:
Škoda, zbytočných rečí
nechajme to tak,
nie je ľahké dohoniť 
už rozbehnutý vlak.

Škoda zbytočných rečí,
nechajme to tak,
už je dávno za kopcami
môj ideálny tlak.

3.
120/80
120/80
Čísla nie veľké,
toľko obyčajne mávam aj v peňaženke –
v mojej malej peňaženke.

4.
120/80
120/80
Až som sa zľakol,
čo by som si teraz počal s takýmto tlakom –
s tým idealnom tlakom?

Refrén:
Škoda, zbytočných rečí
nechajme to tak,
nie je ľahké dohoniť 
už rozbehnutý vlak.

Škoda zbytočných rečí,
nechajme to tak,
už je dávno za kopcami
môj ideálny tlak.

Outro:
120/80
120/80
120/80
120/80…

1.
Vždy, keď mám nápad, ako zahnať nudu,
tak začnem plávať sama proti prúdu.
Dávaj si pozor, lebo prúdy sú zradné,
ľahko sa môžeš ocitnúť aj na dne.

2.
Vždy, keď mám nápad trochu miešať karty,
tak idú bokom akékoľvek žarty.
Priprav sa na to, ak ti chýba žolík,
sklamanie občas aj nepríjemne bolí.

Refrén:
Nenápadný nápad často všetko zmení,
nudné si ho pamätať ako dátum narodenín.
Nenápadný nápad je anjel i diabol,
niekedy je rýchly, akoby z neba spadol.

Akoby z neba spadol

3.
Vždy, keď mám nápad čertovsky dobrý,
pokojne sa zapoj spolu so mnou do hry.
Som stará škola a občas trochu bohém,
radšej básne hviezdam na oblohe.

Refrén:
Nenápadný nápad často všetko zmení,
nudné si ho pamätať ako dátum narodenín.
Nenápadný nápad je anjel i diabol,
niekedy je rýchly, akoby z neba spadol.

Akoby z neba spadol

Nenápadný nápad často všetko zmení,
nudné si ho pamätať ako dátum narodenín.
Nenápadný nápad je anjel i diabol,
niekedy je rýchly, akoby z neba spadol.

Outro:
Vždy, keď mám nápad, ako zahnať nudu,
tak začnem plávať sama proti prúdu.
Dávaj si pozor, lebo prúdy sú zradné,
ľahko sa môžeš ocitnúť aj na dne.

1.
Ty, ty, ty, si moja opora,
z boka, zdola, zhora,
vždy, vždy vždy, vždy sa môžem spoľahnúť,
že mi do života chuť znova dáš,
že mi do života chuť znova dáš.

2.
Na rovinách i v horách,
ty si moja opora, 
keď sám sebe neverím,
keď mi práve do perín
padá dážd, padá dážd.

Refrén:
Ty si moja opora
a vieš do mňa vždy nádej vniesť,
neskromne veríš, že tvojou –
že tvojou oporou som tiež.

3.
Ty, ty, ty, si moja opora,
moja nežná potvora,
stále, stále, stále, stále, keď som v úmorí,
potavíš ma na nohy aj bez slov,
ty postavíš ma na nohy aj bez slov, bez slov…

4.
Keď sa brány zatvoria, 
ty si moja opora,
dokážeš mi svetlo viať všade tam,
kde býval chlad s čiernou tmou, s čiernou tmou…

Refrén:
Ty si moja opora, 
a vieš do mňa vždy nádej vniesť,
a neskromne veríš,
že tvojou oporou som tiež. 

Ty si moja opora, 
a vieš do mňa vždy nádej vniesť,
a neskromne veríš,
že tvojou oporou som tiež. 

1.
Život vždy uteká,
ten nikdy nestojí,
tak ako apoštoli v orloji 
a po každom prehratom súboji
povieš mi: Odpočívaj v pokoji.

2.
Niekto sa bojí
a niekto sa nebojí,
z niekoho stáva sa paranoik,
a keď si vlastnú dušu podojím,
povieš mi: odpočívaj v pokoji.

Refrén:
A tak odpočívam v pokoji,
lebo v pokoji sa všetko zahojí,
všetko bude zrazu pokojné,
pokojné ako mier po vojne.

3.
Vycítim aj jed,
v podanom nápoji
a iskry v elektrickom výboji
svojou prítomnosťou ma opojíš
a povieš mi: Odpočívaj v pokoji. 

4.
Keď si, keď si hadičky z tela odpojím
a ocitnem sa pri včelách v roji,
tak zistím, že o nič viac nestojím
a povieš mi: Odpočívaj v pokoji.

Refrén:
A tak odpočívam v pokoji,
lebo v pokoji sa všetko zahojí,
všetko bude zrazu pokojné,
pokojné ako mier po vojne.

A tak odpočívam v pokoji,
lebo v pokoji sa všetko zahojí,
všetko bude zrazu pokojné,
pokojné ako mier po vojne.

1.
Rozmýšľal som, čo je pre mňa dobré,
akú košeľu si kedy obliecť,
akú farbu ponožiek si vybrať
a čo mám jesť –
a čo mám jesť, aby som nepribral?

2.
Čo je dobré, čo by bolo faux-paux?
Pozerám sa po vlastných stopách,
pozerám len dopredu a kráčam,
aj keď ma topánky –
moje topánky trochu tlačia.

Refrén:
Dobré by bolo sa slušne správať,
v spoločnosti nechľastať jak ťava,
hovoriť len toľko koľko treba,
silou mocou nepchať sa do neba.
Ale najdôležitejšie je vždy jedno,
je dobré nestratiť – nestratiť dobré meno. 

3.
Rozmýšľal som, čo je pre mňa dobré,
akú košeľu si kedy obliecť,
akú farbu ponožiek si vybrať
a čo mám jesť –
čo mám jesť, aby som nepribral?

4.
Čo je pre mňa dobré vždy rozmýšľam,
nechcem meniť telefónne čisla,
nechcem meniť ani tvoje zvyky,
ani nechcem byť na nože s nikým.

Refrén:
Dobré by bolo sa slušne správať,
v spoločnosti nechľastať jak ťava,
hovoriť len toľko koľko treba,
silou mocou nepchať sa do neba.
Ale najdôležitejšie je vždy jedno,
je dobré nestratiť – nestratiť dobré meno. 

Outro:
Najdôležitejšie je vždy jedno,
je dobré nestratiť – nestratiť dobré meno.